10 rokov DIGI SPORT: Marek Vaňous

Televízia to nie je iba zápas, či štúdio. V jej pozadí pracuje mnoho ľudí, vďaka ktorým zabezpečujeme kompletné vysielanie. Našli sme aj „10 statočných“, ktorí pracujú pre značku DIGI SPORT od jej vzniku, teda od roku 2010. Prvým z nich, ktorého vám priblížime, je tenisový komentátor Marek Vaňous.

Aký je tvoj obľúbený klub, respektíve športovec?

Vo futbale som fanúšikom Liverpoolu a asi ako jeden z dvoch ľudí na Slovensku Brigtonu. C’mon Seagulls!!! 🙂 V tenise je to Roger Federer.

Venuješ sa športu aj vo svojom voľnom čase?

Hrávam tenis, len tomu chýba pravidelnosť. Občas sa na kurt dostanem trikrát týždenne a potom si zas polroka ani nepinknem. Športujem odmalička a prešiel som si všetkými možnými športmi na rôznych úrovniach. Najväčšie úspechy som mal v nie úplne tradičnom športe – bol som vicemajster sveta v stolnom futbale.

Ak by si mohol dostať na obrazovky DIGI SPORT nejaký šport, ktorý by to bol?

Stolný futbal, ktorý by som si rád aj zakomentoval 🙂 Z populárnejších športov asi basketbal. Pochádzam z basketbalovej rodiny, takže sa v tom prostredí hýbem celý život. Síce vyslovene odborník nie som, ale stále si rád zahádžem na kôš.

Na ktorý zápas, výsledok, či udalosť si za 10 rokov DIGI SPORT najradšej spomínaš?

Určite nie najradšej, ale pamätám si na daviscupový zápas Veľká Británia – USA, myslím, že to bolo v roku 2015. Tam sa začala rodiť moja povesť smoliara na najdlhšie možné zápasy. Jedna dvojhra a jedna štvorhra trvali spolu 9 hodín – Ward porazil Isnera 15:13 v piatom sete a potom Bryanovci vyhrali 9:7 v piatom. V nedeľu, pred začiatkom ďalších dvojhier, som ani nemal chuť vstať z postele.

Viac ako výsledky alebo zápasy si však pamätám skôr momenty, ktoré som zažil vďaka televízii. Napríklad náš experimentálny olympijský výlet. Ľudia v DIGI vždy podporovali kreativitu, dávali priestor inému prístupu a občas aj šialeným nápadom. Presne taký som mal pred OH 2012, a tak sme s Honzom Blaškom strávili 3 týždne v Londýne. Aj keď sme hry nevysielali a nemali sme takmer žiadny prístup na športoviská, dokázali sme celé podujatie pokryť inak, z pohľadu bežného fanúšika. Bola to veľká skúsenosť.

V pamäti mi zostali aj záchvaty smiechu v našej Mix Zóne. Vždy som sa na šport snažil pozerať očami diváka a mne ako divákovi v športe veľmi chýbal humor. Preto som pred rokmi vymyslel športovú verziu „Sedem s.r.o.“, v ktorej sme s novinármi a pár známymi ľuďmi z fachu pravidelne glosovali športové dianie vo svete. Párkrát sa stalo, že sme museli reláciu predčasne ukončiť, lebo nikto nebol schopný rozprávať. Nedokázali sme sa totiž prestať smiať.

Čo bolo pre DIGI SPORT alebo teba osobne najväčší krok dopredu za 10 rokov?

Asi najviac ma naučil môj tenisový magazín Jastrabie oko, ktorý som skoro dva roky produkoval. Vďaka nemu som sa ešte viac ponoril do kamery, strihu a hlavne réžie, ktorú dnes robím vo väčšom aj mimo televízie.

Existuje šport, na ktorý sa nedokážeš pozerať?

Kedysi to bola cyklistika. Nechápal som, prečo by niekto celé hodiny sledoval krútenie pedálov, ale hlavne vďaka Petrovi Saganovi a sledovaniu Tour de France som pochopil taktiku v pozadí a dnes si rád pozriem kľúčové pasáže etáp. Ten pôvodný pocit mi však zostal pri bežeckom lyžovaní. Biatlon mám veľmi rád, ale keď z toho odstránite streľbu, zaspávam 🙂

Ak by si sa mohol osobne stretnúť so športovým idolom, kto by to bol?

Pred pár rokmi by to bol Roger Federer, ale tento sen sa mi už splnil. Osobné stretnutie mi len potvrdilo, že je nielen skvelý športovec, ale hlavne úžasný človek. Absolútne skromný, bez manierov. Vyžaruje z neho ľudskosť, ktorú som u veľa iných ľudí necítil.

Veľmi rád by som stretol Michaela Jordana. Asi neexistuje športovec, ktorý by viac ovplyvnil moju generáciu. Ako tínedžer som vstával o druhej ráno len preto, aby som naživo pozeral zápasy Chicaga Bulls. Ešte viac to podporil seriál The Last Dance, ktorý odkrýva jeho víťaznú mentalitu. Veľmi rád by som sa dozvedel viac.

A z futbalistov by to bol asi David Beckham. Obdivoval som jeho hru a aj keď mi jeho komerčný život nikdy nesedel, vždy mi to prišlo skôr ako mediálna bublina. Má úžasný vzťah s deťmi, takisto so zvyškom rodiny a napriek tetovaniam, či luxusu, v ktorom žije, mi príde ako správny a skromný chlap. Chcel by som ho spoznať.

Ak by si sa mohol stať profesionálnym športovcom, v ktorom športovom odvetví by to bolo?

Určite tenis. Vždy som k nemu mal blízko a veľmi mi sedí tenisová taktika, uvažovanie. Mám rád, keď mám zápas vo vlastných rukách a hľadám recept na konkrétneho súpera na druhej strane kurtu. Je to taká šachová partia v rýchlosti. Alebo v mojom prípade trochu pohyblivejší stolný futbal 🙂

Ak by si mal vybrať jeden top moment z tvojej pracovnej kariéry, ktorý by to bol?

Určite víťazstvo Dominiky Cibulkovej na Turnaji majsteriek v Singapure. Bol to jeden z najťažších pracovných dní, aké som zažil, keďže som komentoval a aj moderoval štúdio, ale z hľadiska emócií to asi nič neprekoná. Je to špeciálny pocit byť súčasťou histórie.

Čo by si odkázal našim divákom?

Hlavne by som sa im chcel poďakovať za úžasných 10 rokov, ktoré sme spolu prežili. Doteraz si pamätám, ako som začal komentovať tenis s úmyslom robiť to inak. Nie iba počítať skóre, ale ísť do väčšej analýzy, tak, ako to robia komentátori na západe. Veľmi mi pomohla dôvera fanúšikov a pozitívne reakcie, ktoré mi pravidelne prichádzali. Dnes sme aj vďaka tomu vybudovali tenisovú komunitu komentátorov a divákov, aká tu nikdy predtým nebola.

Toto sa však netýka iba tenisu. Zažívame to všetci v televízii bez ohľadu na šport a verím, že to potiahneme minimálne ďalších 10 rokov. Z televízie DIGI SPORT sa stala značka, ktorá dáva jedinečnú príležitosť ľuďom pred obrazovkami, aj za nimi. Som presvedčený, že to tak bude aj naďalej, či už tu budem ja alebo ktokoľvek iný. Televíziu robia fanúšikovia a my sme si lepších želať ani nemohli.